Remeslá/Handcrafts

O nás

Novinky

Zaujímavosť na dnešný deň:
Slovenskí drotári sa v 18. storočí usadili aj v Maďarsku. Ich centrom bola, ako isto tušíte, Budapešť. Často ich tam nazývali aj „sitármi“.

About Us

News

Remeslá
a
výrobcovia

Galérie,
múzeá,
skanzeny

Knižnica

Akcie

Fórum



Vyhľadať
na stránkach
remesla.lawit.sk





Handcrafts
and
Producers

Galleries,
Museums,
Open-air
Museums

Library

Activities

Forum


Search
the site
remesla.lawit.sk



This document was not translated into English. Primary language content follows (sk):

Debnári

 

     Debnárske remeslo je veľmi staré a na Slovensku značne rozšírené (cechov debnárov bolo takmer štyridsať a v jednotlivých mestách boli desiatky týchto remeselníkov). Ich výrobky totiž využívala každá vtedajšia domácnosť.

     Debnári ako odborníci na výrobu drevených sudov, kadí (z tvrdého dubového dreva), putní, vedier, bočiek, kúpacích vaní, šaflíkov, šechtárov, geliet, zvaralníkov a iných výrobkov (z mäkšieho jedľového alebo smrekového dreva), mali prvé cechy už koncom 15. storočia v Prešove a Bardejove. Ich výrobky, z ktorých boli na prepravu a uskladňovanie čohokoľvek užitočné najmä sudy, vyžadovali drevené, najčastejšie dubové dyhy, ktoré debnári skladali do seba a sťahovali kovovými obručami. Na miesta, kde nebol dostatok dreva na výrobu debnárskych výrobkov, sa potom takéto výrobky vozili z miest, kde bol dreva dostatok a kde pôsobilo viac debnárov, než mohol miestny trh prijať.

Napr. aj takáto mútiteľnica na maslo bola výrobkom debnára.

 (24kb)


     Rozdiel medzi sudom a kaďou bol v tom, že kaďa bola otvorená sudovitá nádoba, sud sa z každej strany svojho valcovitého tvaru akoby mierne uzatváral. Obdobou sudov boli aj bočky, t.j. menšie sudy na víno.
     Putňa, ako sa hovorovo označuje aj drevené vedro, bola väčšia drevená nádoba s elipsovitým prierezom. Mala popruhy, aby ju mohli nosiť na chrbte naplnenú napr. ovocím.
     Z múzeí alebo skanzenov, ale tiež starých filmov, či vinárskych pivníc, určite poznáte šafle, alebo šaflíky – okrúhle väčšie drevené nádoby s dvomi držadlami, ktoré neboli pridávané na boky nádoby, ale boli súčasťou dvoch dýh – t.j. dve oproti sebe uložené dyhy šaflíka boli dlhšie a “vytŕčali” navrchu nádoby. Mali spravidla guľaté alebo oválne otvory na uchytenie. Menšie vydanie šaflíka bol šechtár. Pri zlom hospodárení sa tiež zvyklo hovorievať “Gazdoval zo šafľa do šechtára...”. Šechtár bol známy aj ako “hrotok”.
     Na mliečne produkty, napr. bryndzu, mlieko, sa používala drevená nádoba vyrábaná debnármi, nazývaná geleta.


     Zaujímavosťou je, že v 16. storočí vznikol v Žiline aj cech tzv. sudkárov. Títo remeselníci mali spracovávať vŕbové, brezové a lieskové drevo na obruče, ktorými spájali svoje výrobky – sudy na tekuté, ale aj niektoré pevné potraviny.

 

Použitá literatúra:
Archív ÚĽUV, www.uluv.sk
Historický slovník slovenského jazyka, Veda Bratislava, I. diel 1991, II. diel 1992, III. diel 1994, IV. diel 1995, V.diel 2000
Houdek, Ivan: Cechovníctvo na Slovensku, Turčiansky Svätý Martin, Muzeálna slovenská spoločnosť 1973
Krátky slovník slovenského jazyka, Veda, vydavateľstvo SAV Bratislava, 1989
Špiesz, Anton: Remeslo na slovensku v období existencie cechov, Bratislava 1972

about us | news | handcrafts | galleries

The articles and databases on this site are liable to valid copyright and intellectual property laws. No part of this site may be reproduced, etc. without prior permission from the author(s).

Pages generated by Asteri.sk CMS