To, čo bolo v minulosti symbolom jari, nového života prebúdzajúceho sa prvého ročného obdobia, tepla a svetla, ale aj sily a ochrany jeho majiteľov, dnes mnohokrát nájdeme aj pri vianočnej výzdobe s vianočnými motívmi. Pani Anna Chlupová vo svojej publikácii nazvanej "Kraslice" (vydal ÚĽUV v roku 2003) uvádza, že na Slovensku sa zachovalo najviac spôsobov ich ozdobovania. Bez pochýb sú Vám známe batikované, vyškrabované, leptané, slamou oblepované či odrôtované kraslice alebo kraslice ozdobené reliéfne voskom.

          Tradícia obdarovávania šibačov a polievačov počas sviatkov Veľkej noci maľovanými vajíčkami má najmä medzi Slovanmi dávne korene. Literatúra uvádza, že už v 14. storočí ľudia maľované vajíčka volali kraslicami. Názov údajne vznikol zo slovanského slova "krasnyj", t.j. červený. Červená bola považovaná za farbu života a vajíčka boli pôvodne ozdobované touto farbou. Vtedy to však boli zväčša plné škrupiny s uvareným vajíčkom. Neskôr sa začalo a dnes sa najmä zo zdravotných a hygienických dôvodov, ale aj s cieľom zachovať kraslicu na niekoľko rokov, ozdobujú predovšetkým prázdne škrupiny vajíčok, tzv. výduvky, volané na niektorých miestach aj "výdušky". Už samotné umenie vypláchnutia a očistenia výduvky je dôležité pre konečný vzhľad akokoľvek ozdobovanej kraslice.

          Možno aj Vy poznáte jednu z našich veľkonočných povier - rozbitými škrupinami z maľovaných vajíčok treba posypať priesady, aby ich nezjedli mušky. Ak aj takýmto a podobným poverám neveríte, maľované kraslice zrejme neunikli Vašej pozornosti. Či už o nich viete viac alebo menej a bez ohľadu na to, či ste ich výrobu skúsili aj sami alebo nie, začítajte sa do nasledujúcich riadkov. Ak už Vám neponúknu inšpiráciu, tak v nich určite nájdete aspoň informácie o histórii, vývoji a technikách ozdobovania kraslíc, ako aj zdrojoch a miestach, kde sa o nich dozviete alebo uvidíte viac.

Techniky ozdobovania kraslíc:

          Farbenie kraslíc vyvarením v cibuľových šupách je zrejme používané vo väčšine súčasných domácností. V minulosti pred vznikom umelých farbív sa používali na farbenie kraslíc prírodné materiály, v ktorých sa škrupiny vajíčok vyvarili (napr. v kôre z jabloní - zelená farba, jelše alebo duba - čierna, trieskach dreva orecha - ružová cez malinovú až po fialovú, šupiek cibule, čaju, sena, prútikov, šafránu - žltá až oranžová). Farby síce neboli také sýte ako sú dnes pri použití anilínových farieb, mali však pomerne široké spektrum.

          Jednou zo základných techník ozdobenia škrupiny vajíčka bolo jej pokrytie rôznymi lístkami rastlín, zaviazanie napr. gázou alebo pančuchou a zafarbenie v odvare napr. z cibuľových šúp. Už ste možno videli takto zdobené kraslice dotvorené vyškrabovaním a kreslením čiernou fixou na zaujímavé ozdobné výtvory.

          Najrozšírenejšou a najstaršou slovenskou ozdobovacou technikou je batikovanie. Od voskovania (t.j. nanášania farebného vosku na biele alebo zafarbené vajíčko špendlíkovou hlavičkou alebo trubičkou) sa líši tým, že vosk po ukončení práce batikovaním na kraslici neostane. Batikovanie - u nás známe skôr ako jeden zo spôsobov výzdoby veľkonočných kraslíc - je technika zdobenia s pôvodom na Jáve. Patrí medzi jednu z techník farbenia textílií, ich farebnej výzdoby. Ak na Jávu alebo do jej okolitých krajín zavítate, určite si všimnete typický odev žien - nešitú ovinovaciu sukňu zvanú sárong, bohato zdobenú zvieracími alebo rastlinnými motívmi, ktoré sú výsledkom batikovania látky. Dodnes je batikovanie v tejto oblasti známe ako ručná práca, pričom každý kus výrobku je ojedinelý. Strojové výrobky, ktoré z tejto technológie vychádzajú, už nemajú ojedinelý ráz a sú, samozrejme, lacnejšie.
Vo všeobecnosti je teda batikovanie spôsob dekorácie kreslením vzoru alebo jeho tlačou tekutým horúcim voskom, ktorý prekrýva látku, drevo, škrupinu vajíčka a pod. a vytvára tak miesto, ktoré je chránené pred preniknutím farby použitej na zafarbenie ostatných voskom nepokrytých častí. Napríklad dobre batikovaná látka má rub a líc na nepoznanie. Také je pôvodné batikovanie. Do Európy sa táto technika dostala prostredníctvom moreplavcov z jej kolísky v oblasti dnešnej Indonézie. Najmä u Slovanov, a teda aj u nás, bola známa, ako sme už uviedli, skôr ako výzdoba kraslíc. Predovšetkým na severe a východe Slovenska sa dodnes udržiavajú tradície batikovania kraslíc, pričom majsterky tohto remesla dokážu postupným farbením vytvoriť na kraslici až 7 farieb.

          Voskované kraslice sú dnes často spájané s perforovaním alebo madeirovaním. Ide o tie krásne obdivované kraslice, ktoré sú ako čipka, ktorá vzniká vŕtačkou zo škrupiny, do ktorej sú  vyvŕtané ozdobné otvory. Samotné voskovanie na madeirovanej kraslici treba robiť jemnou špendlíkovou hlavičkou. Od jej veľkosti totiž závisí "šírka" vzoru vytváraného nanášaným voskom.

          Západ a stred Slovenska po Poprad sa zasa zaoberal inou technikou - vyškrabovaním. Známa bola od druhej polovice 19. storočia. Dnes sú kraslice ozdobované touto technikou vyškrabované pomocou brúsky, v minulosti na to slúžil ostrý predmet, napr. šidlo, pilník alebo nôž. V rovnakej oblasti, čo malo súvis aj s vývojom drotárstva v nej, sa zvykli kraslice ozdobovať aj odrôtovaním. Táto technika by bez prispenia nadšencov ku koncu 20. storočia bola zrejme upadla do zabudnutia. Dnes odrôtovaním ozdobené kraslice nechýbajú takmer na žiadnej akcii remeselníkov. Pritom na nich najčastejšie môžete rozoznávať šupinatý, špirálový alebo retiazkový vzor. Mnohí tvorcovia však majú aj vlastnou fantáziou vytvorené iné, často náročne ornamentálne viazanie drôtu na kraslici.

          Zriedkavo sa v minulosti používala a aj dnes nie je častá technika leptania. Možno aj preto, že inými technikami možno pracovať jemnejšie a vytvoriť krajšie a pravidelnejšie vzory. Leptalo sa octom alebo šťavou z kyslej kapusty. Dnes možno použiť prípravky typu "Savo", kyselinu soľnú alebo dusičnú, ktoré sa nanášajú zápalkou, špeciálnym skleneným perom, husím brkom, drievkom a pod. na zafarbenú škrupinu vajíčka tak, aby sa farba vyleptala na želaných miestach a vytvoril sa žiadaný ornament.

          V 19. storočí vznikla v mestách nová technika ozdobovania - oblepovaním rôznymi materiálmi. Túto techniku spoznávajú dnešné deti v školách zväčša ako prvú. Oblepovalo sa pôvodne sietinou - močiarnou trávou, resp. jej dužinou, slamou, neskôr vlnou, perlovkou, ale nájdete aj kraslice ozdobené lepenými kúskami látky, lepidlom a pod. Tu už pracuje predstavivosť a fantázia súčasných tvorcov. Ak však chcete urobiť kraslicu podľa tradičných a pôvodných vzorov, najlepšie bude zájsť do Vášho miestneho múzea alebo k zachovávateľom remesla vo Vašom regióne a zistiť si, aké techniky, farby a ornamenty boli pre Vašu oblasť typické. Možno nakoniec zistíte, že práve ozdobovanie steblami ražnej alebo jačmennej slamy v kombinácii s voskovaním bolo dominantou práve Vašej obce.

          To, čo však nájdete pri takomto pátraní najzriedkavejšie a zrejme budete len obdivovať a nie skúšať, je ozdobovanie kraslíc okúvaním. Je to zriedkavá technika dnes, ale bola takou aj v minulosti, a preto sa takmer žiadne výrobky tohto typu nezachovali. Okúvané kraslice sú náročné na výrobu a boli možno skôr len akýmsi dôkazom umenia tovarišov pracujúcich v dielňach s kovmi. Najčastejšími prvkami na takto zdobených krasliciach sú charakteristické prvky jednotlivých cechov, kvety a pod. pripevnené na nefarbenú škrupinu dlhými kovovými špendlíkmi s hlavičkami. Pýtajte a pozrite sa na ne najmä v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.

          Mnohé kraslice a techniky ich výzdoby nájdete práve v predveľkonočnom období na početných výstavávh v múzeách, ale aj na rôznych akciách s remeselníkmi a ľudovým umením v skanzenoch a iných miestach v mestách a obciach. Po celý rok však môžete na výstavách etnografických zbierok múzeí obdivovať a spoznávať, ako s kraslicou vedeli naši predkovia narábať. Prvú kraslicu, ktorá sa stala muzejným exponátom, nájdete práve v už spomínanom Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.

          Samozrejme, že kraslice sú často aj objektom umeleckej práce - môžete sa stretnúť s rôznymi spôsobmi a farbami maľovanými kraslicami s náročnými výjavmi na malej škrupine vajíčka. Stretli sme sa dokonca aj s miniatúrnymi postavami uloženými vo výjavoch zo života Slovákov v minulosti, umiestnenými v rôznych vajíčkových škrupinách (viď prezentácia tu). Prajeme Vám pri spoznávaní kraslíc a prípadne aj pokusoch o ich ozdobenie Vami samými veľa elánu, trpezlivosti a radosti. O tom, čo sa bude aj v budúcnosti týkať prezentácie kraslíc a ich výroby, Vás budeme priebežným dopĺňaním aj tejto stránky informovať.

          Prezentáciu tých, ktorí túto prácu udržiavajú aj dnes, nájdete pod zoznamom literatúry.

Pri vytváraní tohto článku sme vychádzali najmä z nasledovnej literatúry:
Bodorová, Oľga: Zbierkové fondy ľudového umenia Gemera-Malohontu, in: RUD 4/2002, str. 51 až 53
Holečková, Květa: Batika a batikování, Merkur Praha 1971
Chlupová, Anna: Kraslice, ÚĽUV 2003

Ďalšia užitočná literatúra k tematike kraslíc:
Bodorová, Oľga: Okované vajíčka, in: RUD 2/2002, str. 16 a 17
Pranda, A.: Kraslice v slovenskej ľudovej umeleckej výrobe, ÚĽUV 1958
Pranda, A. - Prandová, E.: Slovenské kraslice, Osveta Martin 1994

Hlbšie výskumy hľadajte v archívoch ÚĽUVu alebo v jednotlivých múzeách

Dnešní remeselníci venujúci sa ozdobovaniu kraslíc (tzv. krasličiari /rky):
pani Ľudmila Bátorová - krasličiarka z Prievidze

Netradičné predmety:
pán Ondrej Müller - Miniatúry vo vajíčkových a orechových škrupinách