Remeslá/Handcrafts

O nás

Novinky

Zaujímavosť na dnešný deň:
Pri pohľade do histórie nájdeme keramiku vo svete takmer vždy zdobenú - jednoduchými geometrickými alebo špirálovými vrypmi, vpichmi, či prstami vtláčanými vlnovkami.

About Us

News

Remeslá
a
výrobcovia

Galérie,
múzeá,
skanzeny

Knižnica

Akcie

Fórum



Vyhľadať
na stránkach
remesla.lawit.sk





Handcrafts
and
Producers

Galleries,
Museums,
Open-air
Museums

Library

Activities

Forum


Search
the site
remesla.lawit.sk



DROTÁRI

     Priestor, ktorý môžeme venovať jednotlivým remeslám na tejto stránke, nemôže mať rozsah mnohostránkových kníh. Drotárstvo ako jedno zo známych remesiel, ktoré do sveta rozširovali aj Slováci, by si však takú pozornosť určite zaslúžilo.
       Pri hľadaní odpovede na otázku "Prečo tomu tak je?", sa ponorte spolu s nami do jeho histórie:

       Korene slovenského drotárstva siahajú do 17. storočia. Spojené sú s prácou mužov z oblasti Trenčína, ktorí pracovali v Sliezsku, kde súčasne spoznávali techniky spracovávania drôtu. Svoje poznatky priniesli domov a začali učiť práci s drôtom aj svoje ženy a deti. Prví drotári začínali opravami rôznych nádob (džbánov, putní, úľov). Časom mnohé nádoby opletali už ako nové, za účelom zabrániť ich poškodeniu, keď budú vystavené vplyvom prostredia, odretiu, pádom a podobne. Postupne sa drotári prepracovali k výrobe rôznych úžitkových predmetov do domácností - drôtených sít, neskôr aj napr. pascí na myši (niektoré z nich boli podobné ako "pasce" na ryby, aké dnes určite poznáte najmä z prímorských krajín, kde drôtenú, napr. oválnu sieť s postupne sa zužujúcim vstupom do nej vhodia do mora. Ryba, ktorá vpláva do siete, už cez zúžený otvor, ktorý má vyústenie vnútri, nevypláva. Pasce na myši od drotárov boli podobné, len v menšom vydaní, drotári však vyrábali pasce na myši aj na iných princípoch chytania - rôzne západky a pod.). To však neboli ich jediné výrobky, patrili k nim časom aj rôzne stojany na sviečky, pod žehličku, tácky, strúhadlá, rytierské košele, plechové nádoby, klietky na škrečky, umelecké drotárske výrobky ako sú lustre, košíky, vázy, postavy zvierat a ľudí a iné.
        Snáď si každý školák pamätá hodiny dejepisu, na ktorých sme sa dozvedeli o drotároch ako túlavých remeselníkoch, ktorí sa za prácou dostali často do Ruska či Číny, alebo Ameriky. U nás sa drotári "delili" na tzv. trenčianskych, kysuckých a spišských, od ktorých sa potom učili ďalej poľskí drotári. Majstrovstvo slovenských drotárov sa postupne vyvíjalo. Základy, ako sme už uviedli, získali v Sliezsku, kde bolo viacero tovární s nemeckou technológiou výroby drôtu.
        Drôt bol základný materiál, ktorí drotári používali. Do ich výbavy patrilo tiež šidlo, kliešte - štikačky, v neskoršom období vývoja drotárstva aj plech, kladivo, nožnice, nákova, priebojník, dierovač a dláto, husie brko, spájkovačka, kyselina.
        Pri opravách nádob drotári nádoby ovíjali, opletali alebo cez jednotlivé trhliny alebo šidlom jemne urobené dierky prevliekli drôt, ktorého konce pevne uviazali. Na spojenie poškodených kúskov nádob sa používali aj železné spony, vyrábali sa napr. náhradné "ušká" nádob, používali sa bandáže z plechu. Pred drôtovaním sa úlomky poškodenej nádoby zväčša zlepili škrobovým lepidlom alebo jednoducho otrusinkami chleba namočenými v slinách. Nádoba bola správne odrôtovaná, ak z nej nevytekala voda cez spoje jednotlivých častí. Vzory opletania nádob boli rôzne, každý si však vyžadoval veľkú šikovnosť a pokojnú ruku drotára, aby sa vedel hoci aj s hrubším drôtom "hrať" ako s niťou. Aby drotár zabránil potu na rukách, otieral si dlane v prachu alebo piesku.

 (48kb)


         Drotári svoje remeslo postupne vylepšovali - opletali postupne aj porcelánový riad alebo fajky, a to medeným nehrdzavejúcim drôtom. Pri tomto opletaní už využívali viac aj umelecké prvky práce. Postupne sa z túlavých drotárov stávali usadlíci v jednotlivých mestách, kam ich priviedla ich práca, kde neskôr zakladali manufaktúry alebo rôzne dielne. V nich postupom času vyrábali rôzny riad a zasahovali, kde im to iní remeselníci a miestne pravidlá dovolili, aj do istých prác klampiarov a inštalatérov.
         Nielen tento vývoj a umelecké schopnosti drotárov, ale aj postupné upadanie dopytu trhu po opravách  rôznych predmetov a samotných predmetoch vyrábaných drotármi z dôvodu rýchleho rozvoja priemyslu, materiálov a s tým súvisiacim znižovaním nákladov na výrobu jednotlivých výrobkov priemyselne, viedli k postupnému úpadku tohto remesla, ktorý sa začal po 1. svetovej vojne. Dnes sa s túlavými drotármi už nestretneme. Máme však možnosť čítať o ich práci, vývoji ich remesla, vidieť muzejné výstavy ich prác.
         Naďalej však žijú ľudia, ktorí sa snažia tradície remesla drotárov zachovávať a svoju prácu, často umelecko-remeselnú, prezentujú na mnohých jarmokoch, trhoch, akciách remeselníkov múzeí alebo iných inštitúcií. Informácie o nich nájdete aj na tejto stránke - o akciách v časti "Novinky", o remeselníkoch postupne tu.

 (61kb) (80kb) (54kb)

        Zaujímavú a ojedinelú expozíciu drotárstva nájdete v historicky najstaršom múzeu drotárstva umiestneného popri iných expozíciách v Považskom múzeu v Žiline na Budatínskom zámku, ktoré na rok 2004 pripravuje viacero akcií venovaných drotárstvu, okrem iného aj IV. trienále reprezentatívnej prehliadky súčasnej tvorby drotárov "Premeny drôtu 04" (bližšie viď časť "Galérie, múzeá, skanzeny)".

 

Pri vytváraní tohto článku sme použili okrem iného aj informácie z publikácie:
Guleja, Karol: Svet drotárov, Matica slovenská 1992

Ďalšia odporúčaná literatúra:
Ferko, Vladimír: Svetom, moje, svetom ..., Tatran 1985
Jurovatý, Ladislav ml.: Drotárstvo, ÚĽUV
Hallonová, Katarína - Krajčová, Mária: Drôtovanie s džarkom Markom (pre deti od 9 do 99 rokov), Považské múzeum v Žiline 2003
túto knihu zoženiete priamo v Považskom múzeu v Budatínskom zámku v Žiline


Dnes sa drotárstvu venujú:
manželia Mariášoví (Stanislav a Zita) - drotári z Liptovského Mikuláša

 


o nás | novinky | remeslá | galérie

Články a databázy na týchto stránkach podliehajú platným pravidlám autorského práva. Spracovanie, ďalšie šírenie a pod. aj len ich časti podlieha predchádzajúcemu súhlasu ich autora/ov.
Generované redakčným systémom Asteri.sk CMS